Medium - AktyGK2 + TimeOut  

Študentský magazín o všetkom

Čo je medium? | O Aktoch GK2 | O TimeOut-e | Redakcia | Kontakt

Preskočiť navigáciu

Ľudia, pokoj! Články sa stratili, a nie našou vinou. Všetkým nám je z toho zle, no napriek tomu budeme hľadať slobodu prejavu niekde inde.
Ak tento odkaz nabudúce znova zmizne, znamená to, že zasiahla ruka cenzora.

A/Alebo - moje nevysvetlenie “Prečo tak a prečo takto nie”

 

 

Uznávam, že netvorím príliš prehľadne. To je jeden z dôvodov, prečo sa môže človek stratiť v množstve použitých symbolov a metafor. Napriek tomu som sa snažil spracovať film A/Alebo viac čitateľnou formou.

 

Prvá scéna je veľmi dôležitá. Aspoň pre mňa. Je dosť nejasná na to, aby sa ju človek aspoň pokúsil rozlúštit a dosť jasná vo chvíli, keď sa k nej divák vráti na konci filmu. V podstate ide o retrospektívu, i keď nie úplnú. Malú retrospektívu kdesi z polovice filmu. (Len pre úplnosť – matka si čistí zuby v kuchynskom drese, pretože Irina je zamknutá v kúpeľni.)

 

Titulky sú taktiež nositeľom deja, načrtávajú totiž činnosť možno netypickú pre kúpeľňu. Irina tam prináša veci, ktore sa do kúpeľne nehodia: glóbus, kufor, zošity a pod. Opäť malý dielik do skladačky.

 

Film je vhodné čítať odzadu a ja nemám rád filmy, ktoré sú jasné od začiatku do konca. Rád skúmam filmy dlhšie. Je to čosi podobné, ako 3D obrázky zo začiatku 70. rokov. Ide o bežnú dvojrozmernú maľbu, ktorú tvorí množstvo na prvý pohľad veľmi si podobných vzorov. Až pri dlhšom pozorovaní sa vám odhalí stereoskopický obraz, ktorý je podstatne zaujímavejší ako jeho dvojrozmerný príbuzný.

 

Až exterierová scéna (jediná – dievčatá pred školou) je tá úvodná, tam môžeme hľadať chronoligický začiatok. Postojom a oblečením takmer identické kamarátky sú podľa môjho názoru veľmi ľahko charakterizovateľné. Možno rozhovor pôsobí až príliš učebnicovo, napriek tomu poslúžil účelu. (Exterierová scéna priniesla mnohé technické problémy, okrem iného aj zlý zvuk. To je však pochopiteľné, pretože každý závan vetra sa v kamere zniekoľkonásobí a my nedisponujeme technikou, ktorá by tieto elementy zminimalizovala. Dabing je možnosť, ktorá je však ešte náročnejšia ako znovunatočenie scény. Jednoducho, tu sa spoliehame na toleranciu diváka a uvedomenie si, že ide o amatérsky film s amatérskou technikou.)

 

To, že vo filme nesledujeme súčasne aj ďalší, menej náročný dej, je otázkou času. Hodilo by sa viac vniknúť do duše Iriny, napríklad poukázaním na jej záľuby, priestor, v ktorom žije. A naopak protipól k jej životu, život jej kamarátok. Na detaily nebolo času, a tak sme si povedali, že keď si človek pri našom filme neoddýchne, aspoň nech sa nenudí.

 

Priblíženie Iriny tak nahradil titulok „O niekoľko hodín“ a veľmi elementárne sme posunuli dej dopredu. Keď Irina zbadá kamarátky vonku, pochopí, že jej asi klamali, keď tvrdili, že idú do divadla. (Nenasvedčuje tomu oblečenie). Či však idú k Petrovi, od Petra alebo kamkoľvek, to už nerieši. Nie je to podstatné, podstatné je, že ju klamali.

 

Irina sa po strete s matkou na chodbe rozhodne, že práve nastal správny okamih naplniť svoj plán. Žiadne osudové vety ani vášnivé debaty nepriebiehajú. Jedná úplne obyčajná veta tvorí posledný klinec do rakvy. (Prečo sa musí v každom druhom filme objavovať dramatická predohra? Silnejúca hudba ako predtucha niečoho veľkého, kontrastné farby. Veď aj v živote je to mnohokrát tak, že vás rozčúli jediná obyčajná veta alebo len tón tej vety. A toto je veta, ktorá nespôsobuje lavínu, ona ju len spúšťa.)

 

Irina a kúpeľňa. Svet, po ktorom dlho túžila. Snaží sa ho zariadiť rovnako, ako jej starý svet-jej izbu, len s rozdielom, že všetky pocity z jej starého sveta v tom starom svete aj nechala. Preto neplače, že ju kamarátky oklamali, ani nemá pocit strachu z rodičov. (Nie je to prípad trucovitosti, keď sa človek zamkne, aby vyjadril svoj protest, aby niečo dosiahol. Irina s nikým nekomunikuje, nekladie si požiadavky. Nemieni sa totiž jej nového sveta vzdať.)

 

To, že sa rodičia v nasledujúcich scénach pokúšajú rôznymi spôsobmi Irinu vylákať von, je prirodzené. Prechádzajú rozličnými fázami. Od dobrého slova, cez pomoc kamarátok až po zúrivé vyhrážky. Nič však nepomáha.

 

Mojimi najobľúbenejšími scénami sú scény „zvratové“. A čím nečakanejší zvrat, tým lepšie. Scéna s pavúkom je preto mojou najobľúbenejšou (druhou je výťah ;) ) Je to v podstate halucinácia. Keď zbadá Irina pavúka, dostava akýsi klaustrofobický záchvat, vidí všetky známe osoby-rodičov aj kamarátky v netypickej situácii. Všetci spievajú Besa Me Mucho(niečo ako Pobozkaj ma silno). Možno je to jej predstava o ideálnom manželstve jej rodičov, ktoré nie je ideálne. A potom kamarátky. Tie sú ako nejaké bohyne, tiež jej predstava o tom, že ich považuje za niečo viac, akýsi idol. Že ich má až ako modly a raz by sa im chcela vyrovnať. A potom zrazu tá halucinácia je ťažšia a ťažšia, čo zanemá, ze jej svet sa rúca, možno ju aj zrádza. Ako bolo naznačené, nič z vonko ju neprinutí odísť. Je to práve impulz z Irininho vlastného sveta; akási ilustrácia toho, že takto človek žit v tomto svete nemôže.

 

 

Toto bol môj pohľad na film A/Alebo. Bol veľmi stručný a bez zbytočných odôvodnení, prečo tak a prečo takto nie, hoci niektoré časti som vysvetliť chcel. No ja nerád rovno objasňujem a rovako nerád nechávam diváka v pasivite. Prosto, nech si tam každý hľadá ten svoj zmysel…alebo nezmysel. PUNKT



2 komentárov k článku „A/Alebo - moje nevysvetlenie “Prečo tak a prečo takto nie””

  1. DaMage (2. 10. 2006, 20.47)

    Tak zhodnotiť to v kratkosti. Vysvetlenie by sa aj dalo, ale asi si si splietol film :) Videl som viacero filmov s nezvyčajnou strihovou skladbou, ale ten váš proste podľa mňa nenaplnil autorský zámer. Niektoré detaily sa podarili a sedia s vysvetlením, ale viacero scén vyznelo skôr absurdne než by mali tvoriť väčší celok s vypovednou hodnotou. Dozvedáme sa, že jej pôvodná izba bola podobná, ale bola plná spomienok a emócií? Ani nie. Dozvedáme sa, že si ich nepreniesla do vlastého sveta? Nie. Čiastočne to pôsobí opačným dojmom. A neohánať sa retrospektívou, keď nemá väčší zmysel.

  2. Padrino (29. 10. 2006, 21.47)

    Ten film je v poho, ale ta “halucinacia” je nepodarená. Je to vlastne zbytočné. Tá scéna není zvratová. Zvrat musí mať súvis s tým, čo bolo pred zvratom, ale toto ten súvis nemá, alebo ho nevidieť. Je to ako by ste zobrali dva filmy s jedným a tým istým hercom ,strihli ich v polke a pustili za sebou. Vyzerá to nelogicky a hľadať v tom nejaký vyšši zmysel je až príliš zložité pre bežného diváka.

Pridajte komentár

(povinné)

(nebude publikovaný, povinný)

 

© 2006-2018, Redakcia Akty GK2 & Redakcia TimeOut, ISSN 1336-8486
Design by Gluchman Webdesign, webmaster, powered by Wordpress, XHTML 1.0, CSS2 | NAJ.sk