Medium - AktyGK2 + TimeOut  

Študentský magazín o všetkom

Čo je medium? | O Aktoch GK2 | O TimeOut-e | Redakcia | Kontakt

Preskočiť navigáciu

Ľudia, pokoj! Články sa stratili, a nie našou vinou. Všetkým nám je z toho zle, no napriek tomu budeme hľadať slobodu prejavu niekde inde.
Ak tento odkaz nabudúce znova zmizne, znamená to, že zasiahla ruka cenzora.

Pikový kráľ

Opäť sme sa skultúrnili. Prinajmenšom, bol to aspoň pokus, ktorý nás vyše hodinovým predstavením Divadla Maska presviedčal, že nie len drogy sú zlé.

Ešte sme sa ani poriadne neusadili v kreslách, keď celý dav v Kine Klub prehlušil dunivý zvuk. Hudbu pre predstavenie vytvoril M. Kovalčík a musím uznať, že nenútene podčiarkol celý príbeh. Predstavenie Pikový kráľ dvojice Dušan Cinkota a Jaroslav Mottl sa stáva odstrašujúcim príkladom najmä pre mladú generáciu. Nie je to typické „poúčkovité“ uvádzanie mylných informácií o drogách na pravú mieru. Je to príbeh, o to viac pútavejší, že je skutočný.

Hra nemá veľa zvratov. Je to línia, po ktorej sa uberá každý narkoman a zrejme podobné príbehy začujeme ešte mnohokrát. Už dávno vieme, že sa nedá veľmi balancovať, jednoducho máte jedno alebo druhé. Práca, šťastie a na druhej strane drogy. Záver deja bol jasný ešte skôr, ako sa začal stupňovať. Síce na začiatku až priveľmi ilustratívne vystupovala postava Jaroslava Mottla (pravdepodobne išlo o Svedomie, aj keď niektoré indície nás odkazovali na dej Fausta), dá sa to však pochopiť. Je to jeden zo spôsobov, ako sa dostať do ľudskej duše. Takže buď priame rozprávanie sa so svedomím, alebo lyrické vložky. V tomto prípade je zrejme lepšie to prvé.

piko2.jpg
foto:int

Viac ako polovicu ľudí v kine predstavenie dobre pobavilo. Veď prečo nie, divadlo je tu aj preto, aby sme sa zabávali. Dnešné podujatie však ponúklo ucelený obraz kvality a inteligencie našich tried, ktorá zaručuje úsmevné chvíle aj v čase, keď je smiech nielen neslušný, ale dokonca nevhodný. Pár chichotajúcich sa dievčat v rade za mnou mi znepríjemňovali sústredenie. Možno sa dalo prepáčiť uvoľnenej sále počas tých pár vulgárností, ktoré mali herci v texte (i keď skôr to malo vyjadrovať obyčajnosť protagonistov, ktorí žijú medzi nami a sú nami). Keď však Dušan Cinkota interpretoval svoje najťažšie chvíle svojho narkomantského obdobia, musel som si zapchávať uši a skrývať sa za časopis, aby som aspoň na chvíľu zabudol, že to všetko okolo mňa je GK2. Mali sme sa zamýšľať, uvažovať. My sme sa smiali. A keď sa k tým dievčatám po 5 sekundách po začiatku predstavenia pridali aj ostatní, bolo to trápne. „Sú sfetovaní?“ pýtala sa ma spolužiačka. Zrejme boli, ako vždy. A tá jedna chabá ruka, ktorá sa zodvihla ako dôkaz kontaktu s drogou bola taká neskutočná a idylická, že jej neveril ani sám Cinkota.

Koniec predstavenia netvorila zatiahnutá opona. To predstavenie nemá koniec. Rovnako, ako nemá ani začiatok. Je to úsek, je to vzor pre mnohých ľudí. Určite sa našlo aj pár divákov, ktorým to niečo dalo. Keď som si totiž predstavil, že ja som práve v situácii, kedy som s niečim podobným v kontakte(čo nie som), zamrazilo ma.

Aby som sa vrátil k záveru Pikového kráľa, teda k diskusii. Je pravda, že veľa informácií vieme. Možno tí, ktorí nám vlastné skúsenosti už niekedy povedali, nie sú takí známi, ale to základné nám povedali. Táto diskusia teda nemohla upútať témou. Napriek tomu sa pár jednotlivcov na niečo opýtalo, hoci už určite vedeli odpoveď. Možno potrebovali nabrať odvahu. Zrejme takéto masovejšie akcie sú až príliš neosobné a nemáte možnosť opýtať sa to, čo by ste chceli.

Určite by som sa zastavil aj pri rečových schopnostiach GK2-obecenstva. Tie sú však také chabé, že je škoda sa o nich čo i len zmieňovať. Prehadzovanie si otázky s prosbou: „Veď to povedz ty, prosíím,“ poukazuje na to, že minimálne jedna hodina týždenne rétoriky by nám určite nezaškodila. Ale o tom niekedy inokedy.

Viac informácii o Divadle Maska ako aj o dnešnom predstavení nájdete na internete.



Jeden komentár k článku „Pikový kráľ”

  1. Dr@go (26. 5. 2006, 23.53)

    Konecne dobre predstavenie, na lepsom sme podla mna este neboli, snad Batorycka nice

Pridajte komentár

(povinné)

(nebude publikovaný, povinný)

 

© 2006-2018, Redakcia Akty GK2 & Redakcia TimeOut, ISSN 1336-8486
Design by Gluchman Webdesign, webmaster, powered by Wordpress, XHTML 1.0, CSS2 | NAJ.sk